„Nikdy nepochybujte o tom, že malá skupina premýšľavých a oddaných občanov dokáže zmeniť svet. V skutočnosti je to jediná skupina, ktorá tam je.“
Poslaním spoločnosti Cureus je zmeniť dlhodobý model publikovania medicínskych prác, v ktorom môže byť predkladanie výskumných prác drahé, zložité a časovo náročné.
Plazma bohatá na krvné doštičky/prp, regenerácia tkaniva, aktivácia krvných doštičiek, glukózoproliferatívna terapia, krvné doštičky, proliferatívna terapia
Citujte tento článok ako: Harrison TE, Bowler J, Reeves K a kol. (17. mája 2022) Vplyv glukózy na počet a objem krvných doštičiek: dôsledky pre regeneratívnu medicínu. Cure 14(5): e25081. doi:10.7759/cureus.25081
Plazma bohatá na krvné doštičky (PRP) a hypertonické roztoky glukózy sa bežne používajú na injekcie v regeneratívnej medicíne, niekedy spoločne. Vplyv hypertonickej glukózy na lýzu a aktiváciu krvných doštičiek nebol doteraz publikovaný. Testovali sme vplyv zvýšených koncentrácií glukózy na počet krvných doštičiek a erytrocytov, ako aj na objemy buniek v PRP a plnej krvi (WB). Pri všetkých zmesiach glukózy zmiešaných s PRP alebo plnou krvou došlo k rýchlemu čiastočnému zníženiu počtu krvných doštičiek, čo je v súlade s čiastočnou lýzou. Po prvej minúte zostal počet krvných doštičiek stabilný, čo naznačuje rýchlu akomodáciu zvyškových krvných doštičiek do extrémnej (> 2000 mOsm) hypertonicity. Po prvej minúte zostal počet krvných doštičiek stabilný, čo naznačuje rýchlu akomodáciu zvyškových krvných doštičiek do extrémnej (> 2000 mOsm) hypertonicity. После первой минуты количество тромбоцитов оставалось стабильным, что указывает называет аккомодацию остаточных тромбоцитов до экстремального (>2000 мОсм) гипертонуса. Po prvej minúte zostal počet krvných doštičiek stabilný, čo naznačuje rýchlu akomodáciu zvyškových krvných doštičiek na extrémnu (> 2000 mOsm) hypertonicitu.第一分钟后，血小板计数保持稳定，表明残余血小板迅速适应极端（> 2000 mOsm）高渗状态。2000 mOsm）高渗状态。 После первой минуты количество тромбоцитов оставалось стабильным, что указывает называет адаптацию остаточных тромбоцитов к экстремальному (>2000 мОсм) гиперосмолярному Po prvej minúte zostal počet krvných doštičiek stabilný, čo naznačuje rýchlu adaptáciu zvyškových krvných doštičiek na extrémny (> 2000 mOsm) hyperosmolárny stav.Koncentrácie glukózy 25 % a vyššie viedli k významnému zvýšeniu priemerného objemu krvných doštičiek (MPV), čo naznačuje skoré štádium aktivácie krvných doštičiek. Na určenie, či dochádza k lýze alebo aktivácii krvných doštičiek a či hypertonická injekcia glukózy samotná alebo v kombinácii s PRP môže poskytnúť ďalší klinický prínos, sú potrebné ďalšie štúdie.
V 50. rokoch 20. storočia americký chirurg George Hackett zistil, že dokáže u mnohých pacientov trvalo zmierniť bolesti kĺbov a chrbta injekciou proliferačného roztoku do šliach a väzov. Jeho experimenty na králikoch ukázali, že liečba, ktorú nazval proliferačná terapia, spôsobila zväčšenie a spevnenie šliach. Histologické štúdie potvrdili, že počas tohto procesu sa produkuje nový kolagén [1].
Počas prvých niekoľkých desaťročí sa vyskúšalo mnoho rôznych distribučných riešení. V 90. rokoch 20. storočia väčšina lekárov považovala vysoké koncentrácie glukózy za najbezpečnejšiu a najúčinnejšiu metódu. Mechanizmus účinku však zostáva nejasný.
V 20. storočí sa po Hackettovej práci uskutočnilo len málo klinických štúdií. V roku 2000 sa však záujem obnovil a bolo ukončených niekoľko úspešných klinických štúdií proliferatívnej terapie na liečbu bolesti dolnej časti chrbta [2], osteoartrózy kolena [3] a laterálnej epikondylitídy [4].
Regenerácia tkanív si vyžaduje účasť kmeňových buniek. Preto vysoké koncentrácie glukózy musia nejakým spôsobom vyvolať migráciu, replikáciu a diferenciáciu kmeňových buniek. Predpokladáme, že krvné doštičky môžu pôsobiť ako poslovia a že vysoké koncentrácie glukózy môžu spôsobiť uvoľňovanie cytokínov a rastových faktorov krvnými doštičkami, čím podporujú regeneračné procesy, najmä migráciu kmeňových buniek do oblastí s vysokou koncentráciou glukózy.
Aktivácia krvných doštičiek vždy predchádza zvýšeniu intracelulárneho vápnika [5]. Liu a kol. v roku 2008 preukázali, že vysoké hladiny glukózy zvyšujú aktivitu kanálov TRPC6 (transient receptor potential canonical type 6) v plazmatickej membráne, čo vedie k prítoku vápnikových iónov do krvných doštičiek [6]. Ďalšia štúdia ukázala, že vystavenie marginálnej zóny mikrotubulov vápnikovým iónom spôsobuje relaxáciu, expanziu a deformáciu marginálnej zóny, čo následne spôsobuje zmenu tvaru z diskového na guľovitý, čo vedie k strednému objemu krvných doštičiek (MPV) [7].
Našou hypotézou v tejto štúdii je, že vystavenie krvných doštičiek vysokým koncentráciám glukózy ovplyvňuje marginálnu zónu mikrotubulov a intracelulárne prostredie, čo vedie k zvýšeniu MPV.
Všetci účastníci podpísali formulár informovaného súhlasu po vysvetlení podrobností štúdie a pred odberom vzoriek. V tejto štúdii boli použité iba vzorky PRP s hematokritom vyšším ako 2 %, aby bolo možné porovnať počet erytrocytov a priemerný korpuskulárny objem červených krviniek (MCV).
Štúdia sa uskutočnila v štyroch fázach, prvou fázou bola PRP a zvyšnými fázami bola plná krv (Tabuľka 1). Ako bolo opísané predtým [8], všetky relatívne odstredivé sily (RCF, g-sila) boli vypočítané zo stredu (Rmid, v cm) krvného stĺpca v odstredivej striekačke. Ako marker senzibilizácie krvných doštičiek sme sa rozhodli použiť MPV a počet krvných doštičiek ako indikátor potenciálnej lýzy krvných doštičiek, pričom oba ukazovatele sa dajú ľahko merať na štandardných hematologických analyzátoroch.
V prvej fáze darovalo 47 dobrovoľníkov vzorky krvi – jednu skúmavku s kyselinou etyléndiamíntetraoctovou (EDTA) a jednu vzorku plnej krvi s PRP (antikoagulovanou citrátom sodným (NaCl, 3 %)) (Tabuľka 1). Ihneď vložte kolísku do skúmavky. Kompletný krvný obraz (CBC) sa vykonal na vzorkách EDTA v troch opakovaniach a vzorky NaCl sa analyzovali v troch opakovaniach na analýzu CBC a potom sa PRP pripravila rôznymi metódami opísanými vyššie [8]. Všetky vzorky PRP sa pripravili centrifugáciou pri 900 – 1 000 g. Každú vzorku PRP sa miešala na vortexovom mixéri 5 – 10 sekúnd, potom sa päť 0,5 ml alikvotných podielov rozdelilo do skúmaviek.
Na vyhodnotenie vplyvu expozície krvným doštičkám na zvýšené koncentrácie glukózy sa so vzorkami krvných doštičiek zmiešali rovnaké množstvá (0,5 ml) 0 %, 5 %, 12,5 %, 25 % a 50 % glukózy vo vode, aby sa získali 0 %, 2,5 %, 6,25 %, 12,5 % a 25 % koncentrácie zmesi glukózy, a skúmavky sa miešali na trepačke skúmaviek počas 15 minút. Hodnota TAC každej zmesi sa analyzovala trikrát po 15 minútach. Pre každú skúmavku sa spriemeroval počet krvných doštičiek (PLT), počet erytrocytov, MCV a MPV a pre všetky vzorky PRP sa vypočítal priemerný počet krvných doštičiek, počet erytrocytov, MCV a MPV.
Po ukončení prvej fázy zberu údajov sme zaznamenali významný nárast objemu krvných doštičiek v PRP doštičkách po pridaní D50W. Krvné doštičky PRP nemusia nevyhnutne reprezentovať všetky krvné doštičky v krvi a médium PRP sa líši od média WB. Preto sme sa rozhodli vykonať druhú fázu štúdie účinku pridania D50W do plnej krvi.
Pre druhé kolo sme na základe výsledkov z prvej série, ako je opísané v časti Analýza, zvolili veľkosť vzorky 30. V tejto sérii darovalo 20 dobrovoľníkov vzorky krvi (Tabuľka 1). Plná krv (1,8 ml) bola odobratá do 3 ml injekčnej striekačky a antikoagulovaná 0,2 ml 40 % NaCl. Striekačka s plnou krvou bola miešaná päť sekúnd vortexovým mixérom a kompletný krvný obraz (CBC) bol analyzovaný v troch opakovaniach. Po analýze bola antikoagulovaná krv pridaná k 2 ml 50 % glukózy v 5 ml injekčnej striekačke (konečná koncentrácia glukózy bola približne 25 % (D25)) a umiestnená do trepačky na 30 minút. Po 30 minútach boli D25/CBC v injekčných striekačkách s vnútorným obehom analyzované v troch opakovaniach. Bol spriemerovaný počet krvných doštičiek, počet erytrocytov, MCV a MPV na injekčnú striekačku a priemerné hodnoty PLT, počet erytrocytov, MCV a MPV boli vypočítané pre každú vzorku pred a po pridaní glukózy.
Keďže krvné doštičky v plnej krvi sú počas proliferatívnej glukózovej terapie bežne vystavené hypertonickej glukóze v dôsledku minimálne invazívnej injekcie a nie je bežné kombinovať PRP s hypertonickou glukózou tesne pred injekciou, rozhodli sme sa študovať hypertonickú glukózu v kombinácii s WB v časti 1, kroku tri a štyri. V každej fáze 20 dobrovoľníkov darovalo 7 – 8 ml ACD-A (kyselina obsahujúca citrát trisodný (22,0 g/l), kyselinu citrónovú (8,0 g/l) a glukózu (24,5 g/l), roztok citrátu dextrózy) ako krvné antikoagulanciá (Tabuľka 1). Na stanovenie prahového percenta spojeného so zvýšením MPV sa použili iba zmesi glukózy s obsahom viac ako 12,5 %. V tretej fáze sa do skúmavky umiestni 1 ml krvi. Potom sa krv mieša na vortexovom mixéri 10 sekúnd pridaním 1 ml 30 % glukózy, 40 % glukózy alebo 50 % glukózy do skúmavky, aby sa dosiahla konečná koncentrácia glukózy 15 %, 20 % a 25 %. Vzorky krvi s obsahom glukózy sa analyzovali na kompletný krvný obraz ihneď po zmiešaní a opakovali sa každé dve minúty počas 30 minút.
Počas počiatočného miešania pridanie hypertonickej glukózy a WB alebo PRP v pomere 1:1 vystaví krvné doštičky koncentráciám nad 25 % na niekoľko sekúnd. Vo štvrtom kroku sme na vyhodnotenie účinku hypertonickej glukózy s minimálnymi počiatočnými maximálnymi koncentráciami a na testovanie hornej hranice účinku glukózy pridali do D25W alebo D50W iba malé množstvo krvi. Do skúmavky sme umiestnili 1 ml D25W alebo D50W a pridali 0,2 ml WB, pričom sme vzorku miešali na vortexovom miešadle počas 10 sekúnd. V týchto prípadoch bola krv vystavená glukóze v koncentrácii približne o 20 % vyššej, ako je konečná koncentrácia, a nie o 50 % vyššej, ako je konečná koncentrácia ako vo fáze 3, čo viedlo ku konečným koncentráciám glukózy 20,8 % a 41,6 %. Zmiešané vzorky boli analyzované v rovnakom časovom intervale ako v kroku 3.
V prvom kroku každej série riedenia glukózy sa odobralo 30 vzoriek, pretože to bola vhodná veľkosť vzorky pre pilotnú štúdiu [9]. Na konci každej fázy (vrátane prvej fázy) sa vyhodnotí primeranosť veľkosti vzorky pomocou vzorca použitého na určenie veľkosti vzorky potrebnej na odhad priemeru spojitej výstupnej premennej v jednej populácii. Vzorec n = Z2 x SD2 /E2. V tejto rovnici je Z Z-skóre, SD je štandardná odchýlka a E je požadovaná chyba [10]. Naša alfa je 0,05, čo zodpovedá hodnote Z 1,96 a očakávame chybu 5 (v percentách). Preto riešime pre n = (1,962 x SD2)/52. Výsledky ukázali, že veľkosť vzorky potrebná pre každú fázu bola menšia ako skutočný zozbieraný počet.
Počas období 1, 3 a 4 s použitím viac ako jednej koncentrácie glukózy sa analyzoval vplyv rôznych koncentrácií glukózy porovnaním frakčnej zmeny medzi časom 0 a každým nasledujúcim časom (fáza 1 o 15 minút, obdobie 3 o 15 minút a štyri o 15 sekúnd, potom každé dve minúty.) Rýchlosti zmien pre každé časové obdobie sa porovnávali pomocou Mann-Whitneyho U-testu, pretože údaje nezodpovedali normálnemu rozdeleniu určenému Shapiro-Wilkovým testom normality. Keďže v prvom, treťom a štvrtom kroku (celkovo päť) sa vykonala analýza 1:1 niekoľkých skupín (piatich), vykonala sa Bonferroniho korekcia na úpravu požadovanej hodnoty alfa na ≤0,01, ale nie ≤0,05.
Zníženie počtu krvných doštičiek pri všetkých koncentráciách hypertonickej dextrózy a zvýšenie MPV v krvných doštičkách PRP pri koncentrácii dextrózy > 12,5 %: Počet krvných doštičiek PRP sa zvýšil z jednonásobku na päťnásobok koncentrácie v porovnaní s východiskovou plnou krvou, pričom sa líšil v závislosti od metódy (nie je znázornené). Zníženie počtu krvných doštičiek pri všetkých koncentráciách hypertonickej dextrózy a zvýšenie MPV v krvných doštičkách PRP pri koncentrácii dextrózy > 12,5 %: Počet krvných doštičiek PRP sa zvýšil z jednonásobku na päťnásobok koncentrácie v porovnaní s východiskovou plnou krvou, pričom sa líšil v závislosti od metódy (nie je znázornené). Уменьшение количества тромбоцитов при всех концентрациях гипертоническовой декенсевой декенсевой декенсевой MPV v тромбоцитах PRP при концентрации декстрозы > 12,5 %: количество тромбоцитов PRP-5увелитов PRP-5увелит сравнению с исходной цельной кровью, v зависимости от метода (не показано). Znížený počet krvných doštičiek pri všetkých hypertonických koncentráciách dextrózy a zvýšený MPV v krvných doštičkách PRP pri koncentrácii dextrózy > 12,5 %: Počet krvných doštičiek PRP sa zvýšil 1 až 5-krát v porovnaní s východiskovou hodnotou plnej krvi v závislosti od metódy (nie je znázornené). ).在> 12,5 % 的葡萄糖浓度下，所有浓度的高渗葡萄糖降低血小板计数MP／PRP 迸增加：与基线全血相比，PRP 血小板计数从浓度的1 倍上升到5倍，因方法而异＂(未描述）。 Pri koncentrácii glukózy > 12,5 % vysoká koncentrácia glukózy znižuje krvný obraz, zvyšuje sa MPV krvi po podaní PRP: v porovnaní s 与基线全血 sa krvný obraz po podaní PRP zvyšuje 1 až 5-krát oproti koncentrácii (neopísané). При концентрациях глюкозы > 12,5 % v porovnaní s kontom гипертонической глюкозты снижал тромбоцитов, а MPV повышали в тромбоцитах PRP: количество тромбоцитов PRP увеличивоцитос15 концентраций по сравнению с исходными концентрациями цельной крови, в зависиотоместиди описано). Pri koncentráciách glukózy > 12,5 % všetky hypertenzné koncentrácie glukózy znížili počet krvných doštičiek a zvýšili MPV v krvných doštičkách s PRP: počet krvných doštičiek s PRP sa zvýšil 1 až 5-násobne v porovnaní s východiskovými koncentráciami v plnej krvi v závislosti od metódy (ako je opísané).Obrázok 1 ukazuje, že počet krvných doštičiek sa po zriedení vo vode znížil takmer o 75 % a po 15 minútach riedenia s rôznymi koncentráciami glukózy o 20 – 30 % v porovnaní s východiskovým PRP a riedením 1:1 upraveným podľa objemu (1 – k1 s korekciou objemu). k – 1 riedenie).1 riedenie).
Počet buniek v každom riedení je vyjadrený ako zlomok pôvodného počtu pred riedením.
MPV sa počas produkcie PRP minimálne znížila bez ďalšej zmeny koncentrácií riedenia na 12,5 % vo vode alebo glukóze (vrátane 25 % zmesí PRP a glukózy) a po zriedení v 50 % roztoku glukózy sa zvýšila o viac ako 20 % (obr. 2). Naproti tomu erytrocyty nevykazovali žiadnu významnú zmenu objemu pri žiadnom inom riedení ako H2O.
Priemerný objem buniek v každom riedení sa vyjadruje ako percento pôvodného objemu pred riedením.
Podobné, ale menej výrazné zníženie počtu krvných doštičiek a zvýšenie CVR sa pozorovali u krvi BC vystavenej 50 % glukóze (na prípravu s 25 % glukózy). Tabuľka 2 porovnáva počet buniek a objemy buniek v plnej krvi zriedenej v 50 % dextróze s údajmi fázy 1 PRP zriedenými v 50 % dextróze. Zmeny v počte erytrocytov a MCV erytrocytov neboli zrejmé a neboli predmetom našej pozornosti.
SD = štandardná odchýlka, MD = priemerný rozdiel medzi skupinami, SE = štandardná odchýlka priemerného rozdielu, RBC = erytrocyty, PLT = krvné doštičky, PRP = plazma bohatá na krvné doštičky, WB = plná krv
Po pridaní D50W k WB bola percentuálna strata krvných doštičiek upravená o riedenie 7,7 % (310 ± 73 oproti 286 ± 96) v porovnaní so 17,8 % pri riedení PRP v D50W (664 ± 348 oproti 544 ± 277). MPV WB sa zvýšila o 16,8 % (z 10,1 ± 0,5 na 11,8 ± 0,6), zatiaľ čo MPV PRP sa zvýšila o 26 % (9,2 ± 0,8 oproti 11,6 ± 0,7). Hoci priemerné rozdiely v znížení počtu krvných doštičiek aj zvýšení MPV boli pri PRP signifikantne väčšie, zmeny v znížení počtu krvných doštičiek v rámci WB boli takmer štatisticky významné (310 ± 73 na 286 ± 96 (-7,7 %); p = 0,06) a zvýšenie MPV bolo štatisticky významné (10,1 ± 0,5 na 11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001). Hoci priemerné rozdiely v znížení počtu krvných doštičiek aj zvýšení MPV boli pri PRP signifikantne väčšie, zmeny v znížení počtu krvných doštičiek v rámci WB boli takmer štatisticky významné (310 ± 73 na 286 ± 96 (-7,7 %); p = 0,06) a zvýšenie MPV bolo štatisticky významné (10,1 ± 0,5 na 11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001).Hoci priemerné rozdiely v znížení počtu krvných doštičiek aj zvýšení CVR boli pri PRP signifikantne väčšie, zmeny v poklese počtu krvných doštičiek v rámci WB boli takmer štatisticky významné (310 ± 73 až 286 ± 96 (-7,7 %); p = 0,06).увеличение MPV было значительным (от 10,1 ± 0,5 до 11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001). Zvýšenie MPV bolo významné (z 10,1 ± 0,5 na 11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001).尽管PRP 在血小板计数减少和MPV 增加方面的平均差异显着更大，但WB内血小板计数减少的变化几乎是显着的（310 ± 73 至286 ± 96 (-7,7 %)；p = 0,06）和MP的增加是显着的（10,1 ± 0,5 到11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001).尽管 PRP 在 血小板 计数 和 和 增加 方面 的 平均 差异 显着 大 ， 但 衡氰 冝 衡氰 冿 衡 氆 冿减少 的 几乎 是 显着 的 （（（（310 ± 73 至 286 ± 96 (-7,7 %) ； p = 0,06）和MPV 的Ｂ1,0 的增劝杯增加± 0,5 到11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001).Zmena v znížení počtu krvných doštičiek v rámci WB bola takmer štatisticky významná (z 310 ± 73 na 286 ± 96 (-7,7 %); p = 0,06), hoci PRP mala štatisticky významne väčšie priemerné rozdiely v poklese počtu krvných doštičiek a zvýšení MPV a zvýšenie MPV bolo štatisticky významné.(oт 10,1 ± 0,5 до 11,8 ± 0,6 (+16,8) р < 0,001). (z 10,1 ± 0,5 na 11,8 ± 0,6 (+16,8) p < 0,001).
Na dosiahnutie významnej zmeny MPV bola potrebná konečná koncentrácia glukózy 20 %, ale zmena MPV bola výraznejšia pri konečnej koncentrácii 25 %. Strata krvných doštičiek sa po počiatočnom poklese stabilizovala. Zaznamenali sme počiatočný prudký pokles CVR, avšak CVR sa rýchlo obnovila pri konečnej koncentrácii glukózy 25 %, čo bolo výrazne vyššie ako hladiny CVR pozorované pri konečných koncentráciách glukózy 20 % a 15 % (obr. 3 a vľavo od tabuľky 3; tieňované rámčeky). Označujú p-hodnoty ≤ alfa s Bonferroniho korekciou 0,01). Došlo tiež k počiatočnému prudkému poklesu počtu PLT, ktorý sa pozoroval v počiatočnej fáze 0 – 15 s, a potom zostal stabilný (od 15 s do 30 min; vľavo od tabuľky 4).
Pridanie rôznych koncentrácií glukózy do plnej krvi viedlo k počiatočnému rýchlemu poklesu MPV, po ktorom nasledovalo od koncentrácie závislé zotavenie o viac ako 20 %. Legenda zobrazuje koncentráciu glukózy po zriedení. D15, D20 a D25 boli vykonané v riedení 1:1. D21 a D41 boli vykonané v riedení 1:5.
Tabuľka 4 zobrazuje zmenu počtu krvných doštičiek po zriedení v hypertonickej glukóze. Pozorovali sme vzťah závislý od dávky medzi okamžitým poklesom počtu PLT pri riedení 1:1 a pri riedení 1:5. Pri porovnaní riedení 1:1 ako jednej skupiny s riedeniami 1:5 mala skupina 1:1 okamžitý pokles počtu krvných doštičiek menší ako skupina 1:5, 66 ± 48 000 (23 %) oproti 99 ± 69 000 (37 %), p = 0,014) v skupine 1:5. Po počiatočnom poklese v prvom bode merania sa počet krvných doštičiek ako percento glukózy stabilizoval (obr. 4).
Keď sa plná krv pridá k glukóze v pomere 1:1, počet krvných doštičiek sa zníži približne o 25 %. Keď sa však plná krv pridala v pomere 1:5, zníženie bolo oveľa väčšie – približne o 50 %.
Výsledky 41 % glukózy zvýšili MPV rýchlejšie a dramatickejšie ako 25 % alebo 21 % MPV sú znázornené na obrázku 3. Pri všetkých ostatných riedeniach sa po pridaní 50 % glukózy nepozoroval okamžitý počiatočný pokles MPV. Pri použití 25 % glukózy (koncentrácia glukózy 20,8 % pri konečnom riedení) bola zmena MPV porovnateľná so zmenou 20 % glukózy pri riedení 1:1 (obr. 3). Hoci zmeny MPV boli spočiatku väčšie pri 41 % zmiešanej koncentrácii ako pri 25 %, rozdiel v MPV medzi 41 % a 25 % po 16 minútach už nebol významný (tabuľka 3, vpravo). Je tiež zaujímavé, že 25 % glukóza zvýšila MPV účinnejšie ako 20,8 %.
Táto štúdia in vitro čiastočne potvrdila našu hypotézu. Ukázala sa potenciálna čiastočná lýza krvných doštičiek prímesou dextrózy, rýchla akomodácia krvných doštičiek do extrémnej hypertonicity a významný nárast MPV v reakcii na koncentrácie hypertonickej dextrózy > 25 %. Ukázala sa potenciálna čiastočná lýza krvných doštičiek prímesou dextrózy, rýchla akomodácia krvných doštičiek do extrémnej hypertonicity a významný nárast MPV v reakcii na koncentrácie hypertonickej dextrózy > 25 %. Он показал потенциальный частичный лизис тромбоцитов примесью дэкстрозты, быстру акомодацию тромбоцитов до экстремального гипертонуса и значительное пиовышное пиовышент гипертоническую концентрацию декстрозы > 25 %. Ukázala sa potenciálna čiastočná lýza krvných doštičiek dextrózou, rýchla akomodácia krvných doštičiek do extrémnej hypertonicity a významný nárast MPV v reakcii na hypertonické hladiny dextrózy > 25 %.它显示出通过葡萄糖混合物潜在的部分血小板溶解，血小板快速适应极端高渗，以及响应> 25 % 浓度的高渗葡萄糖时MPV 显着上升。它 显示 出 通过 葡萄糖 潜在 的 部分 血小板 溶解 血小板 快速 适庌 枥板 快速 适庌 枥极缗响应> 25 % 浓度 高渗 葡萄糖 时 时 mpv 显着。。。。。 Он показывает потенциальный частичный лизис тромбоцитов смесями с глюкозой,стюкозой адаптацию тромбоцитов к экстремальному гипертонусу a значительное увеличениот MPV концентрацию гипертонической глюкозы > 25 %. Ukazuje potenciálnu čiastočnú lýzu krvných doštičiek glukózovými zmesami, rýchlu adaptáciu krvných doštičiek na extrémnu hypertonicitu a významný nárast MPV v reakcii na hypertonickú glukózu > 25 %.Počiatočný nárast bol maximálny pri expozícii glukóze 41,6 %, ale nárast MPV sa priblížil k 25 % expozícii glukóze približne 20 minút po expozícii.
Koncentrácia krvných doštičiek je ovplyvnená glukózou. Všimli sme si, že množstvo PLT sa znížilo pri všetkých riedeniach glukózy. Prudký pokles počtu krvných doštičiek v riedeniach H2O (0 %) série PRP môže súvisieť s osmotickou lýzou. Prípadne by to mohol byť artefakt spôsobený zhlukovaním krvných doštičiek, ale to je v kontraste s absenciou zmeny MPV pri tomto riedení. Toto zistenie znamená, že niektoré krvné doštičky sú veľmi citlivé na hypoosmolaritu.
Vo všetkých riedeniach glukózy 1:1 sa množstvo PLT znížilo o 20 – 30 %, a to aj do D5W (hypotonické pri 252 mOsm), čo môže naznačovať špecifický neosmotický účinok glukózy, keďže PLT aj MPV zostali nezmenené pri trojnásobnom zvýšení koncentrácie glukózy z D5W na D25W. V skutočnosti mali koncentrácie PLT tendenciu mierne sa zvyšovať so zvyšujúcou sa osmolaritou.
Pokles PLT medzi riedeniami 1:1 a 1:5 znamená, že rozpúšťací účinok závisí od počiatočnej a konečnej koncentrácie glukózy. Ak by závisel iba od počiatočnej koncentrácie, potom by sa očakával rozdiel v znížení PLT medzi koncentráciami 1:1. Ale neočakávame to. Ak lýzny účinok závisí iba od konečnej koncentrácie glukózy, potom neočakávame veľký rozdiel medzi 20 % riedením 1:1 a 20,8 % riedením 1:5. A predsa sme to dokázali.
Ak dôjde k strate krvných doštičiek v dôsledku lýzy krvných doštičiek, vytvorí sa čiastočný lyzát, po ktorom sa cytokíny a rastové faktory uvoľnia do extracelulárneho prostredia. Niekoľko štúdií ukázalo, že lyzát krvných doštičiek je takmer rovnako účinný ako PRP ako proliferačný roztok [11]. Samotná PRP sa ukázala ako účinný roztok na liečbu proliferácie [12-14].
Neaktívne krvné doštičky cirkulujú vo forme disku vystuženého niekoľkými vnútornými štruktúrami. Počas aktivácie nadobúdajú guľovitejší alebo amébovitý tvar, čo vedie k zväčšeniu objemu. Zväčšenie objemu si vyžaduje zväčšenie povrchu, čo je výsledok extrúzie systému otvorených tubulov (OCS) a pridania exocytových granúl k membráne. Zostáva určiť, či zvýšenie MPV vyvolané hypertonickou glukózou zahŕňa jeden alebo oba tieto mechanizmy, ale ak ide o druhý, potom by zvýšenie MPV naznačovalo degranuláciu.
Táto štúdia ukázala, že vystavenie vysokým koncentráciám glukózy na PRP alebo krvných doštičkách z plnej krvi viedlo k zvýšeniu MPV v priebehu 15 minút s koncentráciou glukózy o 25 %, respektíve 41,6 %.
Zvýšenie MPV krvných doštičiek môže byť spôsobené dilatáciou okolitých mikrotubulových spleti v reakcii na prítok vápnika. Liu a kol. Ukázalo sa, že glukóza sprostredkováva prítok vápnika cez kanál TRPC6 krvných doštičiek [6]. Naša hypotéza je, že glukóza indukuje relaxáciu mikrotubulových spleti, čo vedie k zvýšeniu MPV a senzibilizácii a/alebo aktivácii krvných doštičiek. Súdiac podľa našich výsledkov, je to však len časť príbehu. V našich testoch žiadna koncentrácia pod D25W neviedla k zvýšeniu MPV. Vzhľadom na to, že sme netestovali vystavenie koncentráciám glukózy medzi 12,5 % a 25 %, naše výsledky fázy 1 naznačujú, že v tomto rozsahu koncentrácií glukózy môže existovať prahová hodnota, ktorá vedie k zvýšeniu MPV. Ďalšie testovanie v štádiách 3 a 4 ukázalo, že prahovou hodnotou sa javí 20 – 25 % glukózy, ale zostáva nejasné prečo.
Po centrifugácii sme tiež pozorovali ~9 % pokles MPV. Nie je jasné, či je tento pokles MPV spôsobený väčšími a hustejšími krvnými doštičkami zachytenými vo vrstve erytrocytov centrifúgy. Toto pozorovanie môže byť dôležité pre klinických lekárov, pretože môže naznačovať, že krvné doštičky PRP sú menšou a menej hustou podskupinou krvných doštičiek WB.
V predchádzajúcej štúdii sme preukázali, že príprava PRP manuálnymi metódami je lacná [8]. Ak glukóza senzibilizuje tkanivové krvné doštičky alebo PRP, čím ich robí náchylnejšími na aktiváciu, alebo ak sa PRP vyrába s čiastočnými lyzátovými vlastnosťami, môže to zlepšiť regeneráciu a znížiť potrebu terapie. Preto môže byť kombinácia PRP a vysoko koncentrovanej glukózy nákladovo efektívnejšia ako samotná PRP alebo glukóza.
Naša štúdia má niekoľko nedostatkov. Po prvé, používame PRP získaný niekoľkými rôznymi metódami. To môže viesť ku protichodným výsledkom. Po druhé, neboli sme schopní vykonať biochemickú analýzu žiadnej z našich vzoriek, aby sme presnejšie určili, či došlo k aktivácii krvných doštičiek. Chceli by sme zmerať P-selektín, krvný faktor 4, monocytové agregáty krvných doštičiek alebo iné markery aktivácie krvných doštičiek, aby sme lepšie pochopili stupeň alebo prítomnosť degranulácie alfa granúl, ale to presahuje rámec tejto štúdie. Po tretie, neboli sme schopní elektrónovou mikroskopiou ani inými metódami potvrdiť, že zvýšenie MPV v krvných doštičkách vystavených glukóze bolo spôsobené účinkom na spleti mikrotubulov.
Zmesi WB alebo PRP s 25 % glukózy zvýšili MPV, čo signalizovalo začiatok aktivácie krvných doštičiek, hoci táto štúdia nepreukázala progresiu agregácie alebo degranulácie. Hypertonická zmes glukózy viedla k strate krvných doštičiek, čo pravdepodobne predstavuje lytický účinok. Čiastočná aktivácia alebo lýza krvných doštičiek môže po injekcii krvných doštičiek spôsobiť regeneráciu tkaniva. Nie je jasné, aké klinické následky môžu tieto zmeny viesť. Ďalšie štúdie preukázali presnejšie merania aktivácie alebo lýzy a vyhodnotili rôzne klinické účinky hypertonických zmesí glukózy s WB alebo PRP.
Glukózoproliferačná terapia je jednoduchá a lacná regeneračná terapia, ktorá sa rýchlo rozširuje a podporuje klinický výskum. Táto štúdia naznačuje fyziologický mechanizmus, ktorý by nám v prípade potvrdenia mohol pomôcť pochopiť časť regeneračného mechanizmu proliferatívnej terapie.
Biomedicínska a zdravotnícka informatika na University of Missouri, Kansas City School of Medicine, Kansas City, USA
Ľudské subjekty: Všetci účastníci tejto štúdie udelili alebo nedali súhlas. Medzinárodná spoločnosť pre bunkovú medicínu vydala schválenie ICMS-2017-003. Nasledujúci protokol bol schválený na ďalšie použitie Inštitucionálnou etické komisiou Medzinárodnej spoločnosti pre bunkovú medicínu: Názov: Výpočet výťažku liečiva z plazmy bohatej na krvné doštičky na základe východiskového počtu krvných doštičiek v krvnej vzorke. Zvieracie subjekty: Všetci autori potvrdili, že do tejto štúdie neboli zapojené žiadne zvieratá ani tkanivá. Konflikt záujmov: V súlade s jednotným formulárom zverejňovania ICMJE všetci autori vyhlasujú nasledovné: Informácie o platbe/službách: Všetci autori vyhlasujú, že na predloženú prácu nedostali finančnú podporu od žiadnej organizácie. Finančné vzťahy: Všetci autori vyhlasujú, že v súčasnosti ani v posledných troch rokoch nemajú finančné vzťahy so žiadnou organizáciou, ktorá by mohla mať záujem o predloženú prácu. Iné vzťahy: Všetci autori vyhlasujú, že neexistujú žiadne iné vzťahy ani aktivity, ktoré by mohli ovplyvniť predloženú prácu.
Harrison TE, Bowler J, Reeves K a kol. (17. mája 2022) Vplyv glukózy na počet a objem krvných doštičiek: dôsledky pre regeneratívnu medicínu. Cure 14(5): e25081. doi:10.7759/cureus.25081
© Copyright 2022 Harrison a kol. Toto je článok s otvoreným prístupom distribuovaný podľa podmienok licencie Creative Commons Attribution License CC-BY 4.0. Neobmedzené použitie, distribúcia a reprodukcia v akomkoľvek médiu je povolená za predpokladu, že je uvedený pôvodný autor a zdroj.